Napríklad, už oveľa dlhšie píšem. Pár mailových správ trvá napísať nekonečné minúty. Ale tá radosť, keď mail odošlem, na nezaplatenie! Pravá ruka sa totiž chveje. Do ľavej už neviem uchopiť ani lyžičku.
Mojou ďalšou radosťou je, keď sa pomaly najem, ale oveľa väčšou , ak tu mám niekoho, kto mi s jedením pomôže.
Obliekanie. Tak to je každodenné trápenie. Ale ak sa to podarí v celkom dobrom čase, o to je to radostnejšie. Darmo je, moje životné úkony sa náramne sťažili.
Nasadanie na vozík je ďalšou každodennou, pre mňa veľmi náročnou fyzickou skúškou. Ak nasadnem, v duchu jasám. Ak nie.... Kolená mám obité do tmavomodra. Horšie je to s ľavobokom, tak ten mi musí chodiť ošetrovať sestrička.
Napokon je to osobná hygiena. Pretože môj bytík je dokonale bariérový, potrebujem aspoň dvakrát týždenne silného chlapa, kto ma z vozíka prenesie do vane. Preto najväčšou mojou radosťou je, ak sa krásne osprchovaný, voňavý môžem večer dostať späť do postele.
A tu by som potreboval nejakého osobného asisistenta, pretože moji blízki to nezvládajú.
Neviete o niekom?
